reklama

Spravodlivosť nezomrela,existuje.Len sa presťahovala (sakra ďaleko)

Spravodlivosť nie je len slovo, spravodlivosť je stav, ktorý v nás vzbudzuje pocit zadosťučinenia. Spravodlivosť je opakom krivdy, nie je nástrojom moci, nepodriaďuje sa autoritám, nezavádza, spravodlivosť si len tak žije nezávisle od všetkého života okolo. Ak mám však povedať úplnú pravdu, musím uznať, že je z nej riadna alibistka. A odkiaľ to všetko viem? Som s ňou totiž v pravidelnom mailovom kontakte.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Viac mi už nevysedáva na kolenách, vzdialila sa. Zbabelo ušla. A to až na Antarktídu. Netreba jej to však zazlievať, vina padá na naše plecia. Nedokázala sa totiž prizerať, ako ju dobrovoľne nahrádzame krivdou páchanou na našom okolí. Vypálili sme jej oči, spútali ju do zvieracej kazajky, na čelo sme jej vypálili slovo "BLÁZON", a napokon sme ju zamkli do najnepreniknuteľnejšieho žalára. Vraj nech si tam trčí až do skonania sveta, kto už má o ňu v dnešnej dobe záujem?! Ach, človek – aký si len hlúpy. Spravodlivosť predsa nie je jednou z tvojho druhu. Nedokážeš ju umlčať, zničiť, zabiť, pochovať, rozdupať, či oslabiť! Ona si vždy nájde svoju vlastnú cestičku. A tak sa s úsmevom na perách, ako šibnutím čarovného prútika, vymanila z tmavých zákutí kamennej klietky, ktorá sa pre ňu mala stať osudnou. A vtedy to prišlo – vzdala sa. Vraj ľudí nepotrebuje a keď si jej služby nevážia, nájde si lepších pánov. Odišla ďaleko preďaleko od ľudskej civilizácie a nás tu nechala trpieť. Mnohokrát som ju prosila o návrat, no ona mi vždy zanovito odvetila „Nie som ako pravda!“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spravodlivosť sa viac nedokázala dívať na ľudské tváre a odmietala im slúžiť, zatiaľčo pravda sa prispôsobila situácii, čím sa z nich stali protivníčky na život a na smrť. Pravda sa pridala k najsilnejším. Spútala ju moc, konvencie a nezmyselný systém dnešnej spoločnosti. Priadla do uška každému, kto sa ocitol na spoločenskom piedestále. Hájila mu stranu a na plné hrdlo kričala, že ona v dnešnom svete víťazí a vždy má svoje stále miesto. Málokto však vie, že skutočná pravda nariekala učupená v kúte, omotaná oceľovými reťazami. Bola príliš slabá na to, aby sa pokúsila vymaniť z pút, ktoré ju zväzovali. A tak sa skutočná pravda tíško dusila slzami, kým lož – tak dobre prezlečená za pravdu, hrala vo svete prvé husle. 

A ako to teda je so spravodlivosťou? Tým, ktorí o ňu ešte stále stoja, dáva dobré rady cez svoj notebook. Nikoho neklame, nikomu nedrží stranu, každý spor spravodlivo rozsúdi. Kto by ju však počúval? A tak jej neostáva iné, ako zabudnúť na človeka, a riadiť systém zvieracej ríše – a verte alebo nie, všetko funguje na 100 percent! Spravodlivosť konečne zožala ovocie dobre vykonanej práce a prvýkrát v živote sa cíti naplnená. Antarktídu si zamilovala, údajne nikdy predtým nebola šťastnejšia. A čo my? Plazíme sa bez nej, stratení vo vlastných životoch, pod ťarchou klamstiev sa prehýbame k zemi a nakladáme si na chrbát ďalšie a ďalšie. Klameme sa, že sme lepší – že si môžeme dovoliť čokoľvek, že máme vždy pravdu, už len z princípu, pretože v tomto, na hlavu postavenom, pomyselnom sociálnom rebríčku stojíme na vyšších miestach, než ostatní! A potom si spomenieme na minulosť, na to, ako sme sa tu ocitli. Nechceli sme nikomu podliehať, nechceli sme slepo prikyvovať hlavami a dokazovať svoju nízkosť. Nechceli sme nikomu robiť otrokov, a tak sme sa stali otrokármi. Dnes stojíme na mieste, ktoré sme celé desiatky rokov kritizovali a nedokážeme sa pozrieť do zrkadla. Plazíme sa po zemi a kričíme na mravčeky, aby nás k sebe vzali, aby nás prijali medzi seba, aby sa zľutovali, no tie nám len ledabolo odpovedajú: „Fuj, s človekom sa nebratríčkujeme!“ A tak sa plazíme ešte nižšie a kričíme na baktérie, na parazity, žiadame ich o pomoc. Viac už totiž nepatríme medzi ľudí, viac nepatríme nikam. „Sme parazity, sme súčasťou dokonalého princípu, konáme to, čo nám bolo dané. Živoríme, ničíme, no nerobíme to z nenávisti. Konáme naše poslanie. Ale čo ty, človek? Zaprel si svoje vlastné „JA“, vzoprel sa svojmu osudu, viac si nechcel byť človekom, všetko sa ti málilo. Túžil si sa stať bohom a toto je tvoj trest! Duševne si zakrpatel, plazíš sa medzi najnižšími formami života a nedokážeš si nájsť svoje miesto. To už totiž neexistuje, sám si ho odmietol.“ Až vtedy si uvedomíme, čo všetko sme napáchali – vtedy, keď na nás jedným očkom žmurkne spravodlivosť, ktorá sa nad nami zľutuje a občas, naozaj len občas, sa rozhodne pomôcť.

Má vlastne zmysel bojovať pod vlajkou spravodlivosti? Máme padnúť vo vopred prehranom boji s úsmevom na perách a s dobrým pocitom zo seba samého, alebo sa len ticho prizerať tomuto krviprelievaniu, tak ako to robí pravda? Občas mám pocit, že plávam v rieke plnej výkalov, že som stratená v splaškoch, ktoré sa nazývajú ľuďmi. Mnohokrát sa mi z nich chce grcať – vnútorne grcám cestou do školy, grcám v škole, grcám pri čítaní plochy na pokeci, pri sledovaní televízie.... A potom si poviem „STOP!“ Nechcem sa predsa kvôli vám tými zvratkami zadusiť! A tak sa nanovo nadýchnem a poviem si „FUCK YOU ALL!!!“ - a to je môj recept na šťastie. Nie, nedokážem milovať svojich nepriateľov, ako to káže Hirax. Asi som ešte nedosiahla potrebnú duševnú úroveň. Ale prečo plytvať láskou? Prečo ju rozdávať niekomu, kto ju pokrčí, dotrhá, zašpiní a odkopne? Lásku by sme si mali strážiť, mali by sme ju rozumne dávkovať – nemali by sme ju rozdávať každému. Je totiž návyková. Nemrhajme ňou! Prečo sadiť semienka lásky v piesku? Prečo ich darovať niekomu, kto ich bude polievať kyselinou? Prečo šíriť lásku tam, kde nikdy nevykvitne? 

Proti nespravodlivosti sa bojovať nedá, na nespravodlivosť neexistuje liek. Jediné, čo môžeme urobiť, je z plných pľúc zakričať FUCK YOU ALL a tešiť sa, že v tých ľudských splaškoch len plávame. Pri troche nepozornosti by sme sa totiž mohli stať jedným z nich.

Lenka Motúzová

Lenka Motúzová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som filantropický kritik reality bez deštruktívnych sklonov, optimista bez zaviazaných očí, kráľovná úprimného slova, recesistický blázon, iniciatívny cvok, prirodzene drzý cholerický spratok, dieťa šťastia lásky a nádeje, extrovertný introvert, prudko ironická citlivka a chlieb s paštétou :D Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu